11/22/2014

Dress for a muse by Boris Hanečka


This has been the fifth year that I got to follow the creation of a special dress for a muse - for the host of the Tatra banka Foundation Art Awards ceremony - Adela. They have been exceptional five years, to be part of the process so close up, together with people who this way support young Slovak fashion designers. Thank you!
So, following Mária Štraneková, Marcel Holubec, Martin Hrča a Maja Božovič this year the designer was the still young, but probably most experienced, Boris Hanečka. He took upon the proces with his touch of drama and theatrical sense (since the ceremony takes part at the Slovak National Theater and is aired on TV).
The first meeting was mostly about shaping the base of the dress for Adela. That shape was later transmitted to the nude base of the dress.

Tento rok je už piaty, čo na blogu sledujem tvorbu šiat pre múzu - moderátorku udeľovania Ceny Nadácie Tatra banky za umenie - Adelu. Bolo to výnimočných päť rokov, byť tak blízko tvorbe a ľuďom, pre ktorých je takáto spolupráca formou podpory mladým slovenským dizajnérom. Ďakujem!
Po Márii Štranekovej, Marcelovi Holubcovi, Martinovi Hrčovi a Maji Božovič sa stal dizajnérom šiat stále mladý, aj keď asi najviac skúsený, Boris Hanečka, ktorý sa k tvorbe postavil s citom pre dramatický a divadelný efekt (keďže večer sa koná v SND a prenáša do televízie).
Prvé stretnutie a skúška bola najmä o správnom napasovaní formy šiat na Adelu, ktorá sa potom preniesla na základnú vrstu šiat v telovej farbe.











At the end of the first meeting, Boris took out some feather samples, so it was clear it is not going to be dramatic. At the second sitting these elements in black started to show. Layers of nude tull were followed by black lace.

Boris na prvú skúšku doniesol vzorky pierok a zdobenia, a už na druhej skúške začali pribudať dramatické, čierne elementy. Na telový základ sa tak začal vrstviť ešte tyl telovej farby a čierna čipka.









While ending the second session, Boris took out some red feathers, that were goint to be sawn onto black emroided sleeves - all done at the thirst session.

A na konci druhého stretnutia Boris vytiahol a skúšal červené perie. Na tretej skúške pribudli čierne, vyšívané rukávy, na ktoré sa to perie pripevnilo.







Za priestor na fotenie ďakujeme ateliéru Zimmerfrei.

You can see the final dress (and the ceremony that will be hosted by Adela and Jan Kraus, and among the performers are Korben Dallas and Jana Kirschner first time performing live this song, that we shot the video for, yay!) tonight at 9.50 p.m. at Jednotka. And some picture from the night on my Instagram.

Finálny výsledok (a udeľovanie cien, ktoré bude s Adelou spolumoderovať Jan Kraus, a okrem iných vystúpia Korben Dallas s Janou Kirschner, ktorí po prvý raz naživo zahrajú túto pesničku, ktorej videoklip) si môžete pozrieť už dnes večer o 21.50 na Jednotke. A nejakú fotku z večera určite nájete na mojom Instagrame.

11/20/2014

Simona, at Fashion LIVE!


I love a good coat. Doesn't matter if thrifted or a designer piece, I think one of the key things with coats is, they should look good from any angle - front, side, back. That was one of the reasons why I love Simona's coat (and actually forgot to ask where it was from. Not that it matters. Thrifted or designer, remember. Right. Still. Where is it from pleaaase?)
I also love the fact that it looks so clean and simple and yet you can already see the ways you can fold it, tuck it, twist it, to create a new look. Versatile minimalism all the way!

Dobrý kabát je úplným základom zimného šatníka. Jedno, či zo sekáča alebo od dizajnéra, jednou z dôležitých črt dobrého kabáta je, že by mal vyzerať dobre zo všetkých strán - zpredu, boku, zozadu. To bol jeden dôvodov, prečo ma zaujal Simonin kabát (a úplne som sa zabudla spýtať odkiaľ ho má. Nie, že by na tom záležalo. Sekáč alebo dizajnér, všakže... Tak. Ehm. Odkiaľ je, prosííím?). 
Lebo na tomto kabáte ma ešte baví fakt, že vyzerá tak krásne jednoducho a čisto, a pritom už na obrázku vidíte všetky možnosti ako sa dá prehnúť, zapraviť, prehodiť a vytvoriť tak nový spôsob jeho nosenia. Verzatilný minimalizmus, to je ono.



11/17/2014

People and living for EVA magazine: House on the lake


It's been late summer when I photographed this house and its inhabitants for EVA magazine's People and living column. It is one of those places where you feel instantly well, just sitting on the terrace overlooking the lake, and don't want to leave (especially if there are some cuddly animals around). Also, I realized, I wouldn't be able to have a home office here, the connection between the exterior and interior keeps you daydreaming (admitting, this might also be contributed to the fact of simply getting out of Bratislava). Peter is also the architect and builder of the house, both with Patrícia (who is a graphic designer and you can see her touches in the interior) they did a lot of the work themselves, recycling many things in the process.
The result is a very tasteful, comfortable space, that was nominated this year in the category of Family houses at CEZAR, the Slovak Awards for Architecture.

Bolo to príjemné, neskoré leto, keď bola fotiť tento dom na jazere a jeho obyvateľov pre rubriku Ľudia a bývanie časopisu EVA. Dom na jazere je miestom, kde sa okamžite cítite dobre, stačí sedieť na terase s výhľadom na jazero a ten pokoj vás úplne pohltí a nechcete sa odtiaľ pohnúť (najmä, keď máte ako bonus prítulnú domácu zver). A nie, že sa vám iba nechce odísť, ja si ani neviem predstaviť tu mať home office napríklad, to prepojenie exteriéru a interiéru je také silné, že by ste len pozerali von (pripúšťam, čiastočne to môže byť aj tým, že proste vypadnete z Bratislavy na chvíľu). Peter je architektom a v tomto prípade aj staviteľom domu, spolu s Paťou (ktorá je grafická dizajnérka a jej ruku jasne cítiť v interiéri) na ňom väčšinu vecí robili vlastnoručne, pričom veľa vecí zrecyklovali napríklad priamo zo stavby.
Výsledkom je čistý, útulný priestor, ktorý bol tento rok nominovaný na CEZAR-a, Cenu za architektúru, v kategórii Rodinné domy.



Inspired by their travels and Asian architecture, the house is standing above the ground, covered in a lot of wood and without a fence around it. As they say, fences only divide people, and here they are trying to live happily together with the few neighbours around the lake.

Inšpirovaný cestovaním majiteľov a ázijskou architektúrou, dom stojí na koloch, s dreveným posúvacím tienením a bez plota. Ako domáci hovoria, ploty ľudí iba rozdeľujú a ich snahou je dosiahnuť pravý opak, vytvoriť si dobré vzťahy s tou hŕstkou ľudí bývajúcou okolo jazera. 







The kitchen island stands on recycled wooden pallets, one of the more sophisticated and practical pallet solutions I have seen.

Kuchynský ostrov stojí na drevených paletách - jedno z najelegantnejších paletových riešení, aké som naživo videla.



The youngest of the family: Alžbetka and Bugriš (when counted in human years).

Najmladší členovia rodiny: Alžbetka a Bugriš (ak rátame ľudské roky).


There is a narrow walking path around the house, between the windows and the movable wooden window screens.

Medzi oknami, či skôr presklenými stenami a pohyblivými drevenými okenicami je úzka cestička a veľa vzduchu.




The wooden bench and iron door (now part of the bathroom door) are thrifted items, simply painted white.

Drevená lavička a kovové dvere (teraz zapracované do kúpeľňových dverí) sú najdúchovia jednoducho natretí na bielo.







The white Eames chair creating the reading nook in the bedroom was a longtime wish.

Biela Eames stolička v čítacom kútiku v spálni bola splneným snom.



Thank you for the visit, now Jump!